Výskumu, ktorý sa uskutočnil v rámci šiestej výskumnej kampane kuvajtsko-slovenskej archeologickej misie, sa zúčastnilo 11 odborníkov - archeológov, technikov a reštaurátorov z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied. "Naším cieľom bolo odkryť a modernými trojrozmernými metódami zdokumentovať najväčšiu obytnú stavbu osady s viac ako 140 usadlosťami," povedal vedúci misie a zároveň riaditeľ Archeologického ústavu SAV Matej Ruttkay.
Výsledkom tohtoročných aktivít bol objav dobre zachovaných priestorov paláca zo 7. až 8. storočia nášho letopočtu. "Ide o vyspelú architektúru, tradične budovanú z nepálených tehál na kamenných murovaných základoch," priblížil Ruttkay.
Archeológom sa podarilo odkryť aj spodnú časť kamennej veže so systémom kanálov. "Podľa prvých analýz ide doslova o unikát, tzv. windcatch-tower, využívajúci dômyselný spôsob ochladzovania interiérov pomocou prúdenia vzduchu, zachytávaného otvormi vo vežovej nadstavbe," ozrejmil Ruttkay.
Tento systém ventilácie bez energetickej náročnosti bol v minulosti rozšírený najmä v oblasti Iránu a Stredného východu, neskôr aj v severnej Afrike. "Zdá sa, že náš nález patrí k najstarším dokladom tejto dávnovekej klimatizácie vôbec," uviedol riaditeľ Archeologického ústavu SAV.
O tohoročných výsledkoch slovenskej misie informovala aj kuvajtská tlač, zástupcovia misie tiež vystúpili s prednáškou na Kuvajtskej univerzite.
Zdroj: TASR
