"Šafran spišský rastie najmä na lúkach a pasienkoch, ale aj na lesných čistinách v podhorskom až horskom stupni. S pravým šafranom je síce príbuzný, ale nemá praktické využitie a pri konzumácii spôsobuje bolesti hlavy, závraty, zvracanie a hnačky," uviedol riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.
Od pravého šafranu sa líši aj obdobím kvitnutia. Pravý šafrán kvitne a zbiera sa na jeseň, šafran spišský je v plnom kvete na jar. Objavuje sa spolu s prvými jarnými kvetmi.
Šafran sa považuje za kráľovské korenie a je tiež synonymom luxusu. "Ide o korenie pochádzajúce z Orientu, ktoré sa získava ručným zbieraním blizien šafranu siateho. Ten sa pestuje hlavne v Iráne a v oblasti Stredozemného mora," informoval Majko. Ako dodal, fialové kvety šafranu spišského v tomto období dodávajú pestrosť aj podtatranským lúkam či záhradám.
Zdroj: TASR
