Európske turné amerického prezidenta Georgea W. Busha malo vo februári 2005 štyri zastávky. Postupne navštívil Brusel, Mainz a Wiesbaden. Tá hlavná bola ale naplánovaná na samotný záver v hlavnom meste Slovenska, kde sa na Bratislavskom hrade stretol so svojím ruským partnerom Vladimirom Putinom. Na Bratislavu sa v tom čase upierali zraky celého sveta, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že summit pokrývalo viac ako jeden a pol tisíc zástupcov médií zo všetkých kontinentov.
Schôdzka hlavy Bieleho domu a šéfa Kremľa trvala približne tri hodiny. Preberali na nej tému jadrových zbraní v Iráne a v Severnej Kórei, diskutovali o boji proti terorizmu, procese odzbrojovania, ale aj o stave demokracie v Rusku. Prezidenti sa zhodli na viacerých otázkach vrátane toho, že Irán a Severná Kórea by nemali vlastniť jadrové zbrane. Ďalej sa dohodli na posilnení boja proti terorizmu a zvýšení spolupráce v oblasti bezpečnosti jadrových zariadení, ale nevyhli sa sporu o stave demokracie v Rusku.
Bratislavský summit sprevádzali mimoriadne bezpečnostné opatrenia. Na bezpečnosť dohliadalo viac ako 5500 policajtov, 400 vojakov a 400 hasičov. V pohotovosti bol protilietadlový raketový systém SA-10 Grumble, vzdušný priestor nad hlavným mestom bol päť hodín uzatvorený a monitorovaný stíhačkami MiG-29. Navyše, slovenská vláda pripravila zákon, ktorý umožňoval ministrovi obrany schváliť zostrelenie civilného lietadla.
Za úspech slovenskej diplomacie možno označiť aj fakt, že pôvodnú myšlienku summitu prezidentov USA a Ruska sa podarilo rozšíriť o ich oficiálnu návštevu Slovenska. Tú 23. februára začal George W. Bush, ktorý vzápätí po summite odcestoval do Washingtonu. Naopak, Vladimir Putin po stretnutí so svojím americkým partnerom pokračoval 25. februára v oficiálnej návšteve Slovenskej republiky.
Zatiaľ čo návšteva Georgea W. Busha bola historicky prvou návštevou najvyššieho predstaviteľa USA na Slovensku od získania samostatnosti v roku 1993, ruský prezident zavítal po prvýkrát na Slovensko už niekoľko mesiacov po vyhlásení samostatnosti. Stalo sa tak 26. augusta 1993, keď prezident Michal Kováč podpísal v Bratislave so svojím ruským partnerom Borisom Jeľcinom Zmluvu o priateľských vzťahoch a spolupráci medzi Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.
Zdroj: TASR
