Pred 400 rokmi, 21. augusta, zomrela na Čachtickom hrade krvavá grófka Alžbeta Báthoryová, najznámejšia masová vrahyňa.
Narodila sa v roku 1560 a do dejín sa zapísala týraním a vraždením mladých dievčat. Zločiny páchala nielen v Čachticiach, ale aj v Sárvári (Maďarsko), Kersztúri (Rakúsko) a inde. Na súde v bytčianskom kaštieli podľa archivára a historika Jozefa Kočiša zaznela informácia o zozname zabitých dievčat, na ktorom bolo 650 mien. Koniec jej vyčíňaniu urobil palatín Juraj Thurzo na príkaz panovníka Mateja II. v decembri 1610, keď v Čachticiach prichytil Báthoryčku priamo pri čine - mučení.
Odsúdení na trest smrti však boli len pomocníci krvavej grófky Ilona Jó, Dorota Sentéšová a Ján Ujvári, známy ako Ficko. Báthoryová zostala v ,,domácom väzení“ na Čachtickom hrade, kde napokon aj zomrela. Rod Báthoryovcov mal extrémne povahové črty. „Viacerí z nich mali sklony k tyranstvu, samoľúbosti, pýche, krutosti, zmyselnosti a k sexuálnej zvrátenosti. Tieto povahové vlastnosti boli sprievodným symptómom degenerácie rodu, ktorý napokon aj čoskoro vymrel,“ napísal historik Jozef Kočiš.
Na druhej strane podľa neho nikto zo svedkov na súde nevypovedal, že by sa kúpala v krvi svojich obetí, ako o tom hovoria legendy. Svedeckými výpoveďami nebola potvrdená ani existencia tzv. železnej panny, ktorá sa otvárala a zatvárala, pričom kliny vo vnútri vnikali do tiel obetí. Kočiš vo viacerých svojich prácach naznačoval, že obetí mohlo byť oveľa viac ako uvádzaných 650, keďže grófka Báthoryová vlastnila až tridsať rôznych hradov a sídiel.
Po svojej smrti sa stala hrdinkou legiend, románov, filmov, ich autori často s ľahkosťou jej zločiny ospravedlňovali. Životný príbeh sadistickej vrahyne aj s odstupom stáročí do Čachtíc priťahuje návštevníkov z celého sveta.
Zdroj: SITA
