Alexander Dubček bezpochyby patrí medzi najznámejšie osobnosti Slovenska. Väčšina ľudí si ho pamätá ako srdečného človeka a politika s úsmevom. Aj preto sa stal tak populárnym medzi verejnosťou, predovšetkým v roku 1968, keď vďaka nemu veľa ľudí uverilo, že socializmus môže mať ľudskú tvár. Jeho meno sa stalo v roku 1968 symbolom nádeje na lepší život pre milióny obyvateľov vtedajšieho Československa.
Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v Uhrovci, v rovnakom dome, ako Ľudovít Štúr. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do Sovietskeho zväzu, kde prežil časť mladosti. Neskôr sa celkom prirodzene zapojil do Slovenského národného povstania, kde bol ranený. Po vojne síce pracoval ako robotník v Trenčíne, ale venoval sa i politike a v roku 1955 odišiel študovať politické vedy do Moskvy. Po návrate získal pozíciu prvého tajomníka ÚV KSS (Ústredného výboru komunistickej strany Slovenska). V roku 1968 nahradil Antonína Novotného, s ktorým mal konflikty, vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ.
60. roky priniesli všeobecné spoločensko-politické uvoľnenie, a tak sa Dubčekovi podarilo naštartovať budovanie „socializmu s ľudskou tvárou". Avšak len do noci z 21. na 22. augusta, keď ČSSR obsadili vojská Varšavskej zmluvy. Ešte v tú noc ho odviezli na neznáme miesto a 23. až 26. augusta bol spolu s prezidentom Ludvíkom Svobodom a ďalšími spolustraníkmi, odvlečený do Moskvy, kde bol prinútený podpísať tzv. Moskovský protokol. Pretože Dubček nesúhlasil s opatreniami vedúcimi k potlačeniu demokracie a ľudských práv, odišiel v apríli 1969 z funkcie, v ktorej ho nahradil Gustáv Husák.
Na krátky čas sa stal predsedom federálneho zhromaždenia a veľvyslancom v Turecku, ale už v roku 1970 bol zbavený všetkých politických funkcií a stal sa nepriateľom štátu so všetkými následkami.
Až do dôchodku, v roku 1981, pôsobil ako radový zamestnanec v Západoslovenských štátnych lesoch. Po tzv. zamatovej revolúcii, v roku 1989, sa vrátil do politiky vo funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia. Získal viacero medzinárodných ocenení a mal šancu stať sa prezidentom, ale napokon sa volieb vzdal.
V roku 1992 stál na čele Sociálnodemokratickej strany Slovenska. V septembri sa vydal na cestu do Prahy, ktorá sa mu stala osudnou. Služobné auto havarovalo a Dubček 7. 11. 1992 svojim zraneniam podľahol.
Alexander Dubček zanechal výraznú stopu v politickej histórii Česko-Slovenska počas „Dubčekovskej jari", charakterizovanej uvoľnením pomerov - zrušením cenzúry, prijatím Akčného programu KSČ či čiastočnou liberalizáciou politicko-ekonomických pomerov.
Zdroj: RTVS, ÚPN, TASR
