Opäť má kompetencie, aké mal do roku 2012
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí získa späť postavenie štátneho orgánu zabezpečujúceho tvorbu, výkon a koordináciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Novú legislatívu v st ...
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí získa späť postavenie štátneho orgánu zabezpečujúceho tvorbu, výkon a koordináciu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Novú legislatívu v st ...
Štátna politika voči Slovákom žijúcim v zahraničí má zintenzívniť záujem o komunity krajanov v produktívnom veku, a to aj v oblasti návratovej politiky. Návrh koncepcie štátnej politiky na najbližších päť rokov v stredu schválila vláda. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí ako predkladateľ materiálu pripomína, že takzvaná nová slovenská diaspóra sa v zahraničí začala formovať po roku 1989 a tiež po vstupe SR do EÚ v roku 2004. Tvoria ju Slováci, ktorí v zahraničí hľadali lepšie uplatnenie a socioekonomické podmienky. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí upozorňuje na hospodársky potenciál spomínanej krajanskej komunity. Podľa údajov Svetovej banky Slováci posielajú zo zahraničia svojim rodinám približne dve miliardy eur. Okrem udržiavania slovenskosti a väzieb so Slovenskom by cieľom pôsobnosti štátu malo byť preto aj dosiahnutie čo možno najväčšej miery návratu slovenských občanov na Slovensko. Úrad preto navrhuje vypracovať jednotný systém informovania novej slovenskej diaspóry o možnostiach zamestnania na Slovensku pri návrate zo zahraničia a vytvoriť schému na podporu začatia podnikania pre Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia. Systémové riešenie by malo zahŕňať aj potreby rodinných príslušníkov vracajúcich sa krajanov. Agende návratovej politiky by sa mal venovať novovytvorený útvar na Úrade vlády. Návrh koncepcie štátnej politiky avizuje aj novelizáciu legislatívy nanovo definujúcej Slováka žijúceho v zahraničí práve s prihliadnutím na meniacu sa štruktúru krajanských komunít. Predseda Úradu Milan Ján Pilip informoval, že príprava nového zákona je vo veľmi pokročilom štádiu. Očakáva, že v lete by začali legislatívny proces.
Do roku 2028 majú v Bratislave vybudovať pamätník a múzeum slovenského vysťahovalectva. Na zriadení samostatnej pamäťovej inštitúcie, ktorá bude zároveň súčasťou Slovenského národného múzea, sa v stred ...
Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa opätovne priznáva právomoc komplexne zabezpečovať tvorbu, koordináciu a výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Vyplýva to z poslanec ...
Slováci žijúci v mestečku Kovačica v Srbsku v týchto dńoch oslavujú. A dôvod na oslavu veru majú, pripomínajú si 220-te výročie príchodu prvých Slovákov do mesta. Dôležitý dátum v histórii ich života j ...
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok udelil v Bratislave Zlatú plaketu ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR sirovi Frankovi Lowymu, úspešnému austrálskemu podnikateľovi a známemu filantropovi slovenského pôvodu. "Váš životný príbeh je inšpiráciou pre mnohých. Vyrastali ste v neľahkých časoch, ale svojou priebojnosťou a svedomitou prácou ste sa stali podnikateľom svetového formátu. Cením si, že ste si pritom zachovali pozitívny vzťah ku Slovensku," povedal Korčok pri príležitosti udelenia ocenenia za prínos v oblasti podnikania, filantropie a medzinárodných vzťahov a za šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí. Sir Frank Lowy je jedným z najúspešnejších podnikateľov slovenského pôvodu. V roku 2017 ho za jeho prínos pre podnikateľské prostredie a filantropiu povýšila do rytierskeho stavu kráľovná Alžbeta II. Sir Frank Lowy má v Austrálii povesť veľkého filantropa. Organizácia Philantropy Australia mu v roku 2002, v ktorom na dobročinné účely rozdal 10 miliónov austrálskych dolárov, udelila ocenenie Najväčší filantrop v Austrálii. Dodnes podporuje aj fiľakovský futbalový klub, v ktorom ako chlapec v predvojnových rokoch hrával, a inicioval tiež rekonštrukciu miestneho židovského cintorína a vybudovanie pamätníka obetiam holokaustu na mieste zbúranej fiľakovskej synagógy.
V chorvátskom meste Rijeka a jeho okolí žijú Slovenky, ktoré sa sem vydali, alebo prišli za prácou. Ide o malú, ale za to veľmi aktívnu krajanskú skupinu.
V Taliansku žije podľa oficiálnych štatistík 9 014 Slovákov, no niektoré odhady uvádzajú počet až 15 000. Krajania žijú okrem Ríma najmä v talianskych mestách Florencia, Miláno...
V nasledujúcich minútach sa presunieme do Talianska. Žije tam Ivana Kvetánová, slovenská historička a archeologička.
Krajanské komunity v zahraničí majú ďalšiu šancu získať prostriedky na svoje tohtoročné projekty. Až do konca apríla môžu požiadať o mimoriadnu dotáciu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.