V utorok 27. júla uplynulo 25 rokov od prvej zlatej medaily na olympijských hrách v ére samostatného Slovenska. V Atlante sa o ňu postaral vtedy sedemnásťročný Michal Martikán. "V podstate sa budem len opakovať ako to robím už 25 rokov. Bolo to veľmi emotívne, je to zážitok, ktorý zostane veľmi čerstvo v hlave po celý život. Som veľmi rád, že som to zažil". Po zlatej Atlante prišli strieborné Sydney 2000 a Atény 2004. V Pekingu 2008 sa Martikán opäť postavil na najvyšší stupienok a v Londýne 2012 pri svojej piatej olympijskej účasti skompletizoval zbierku bronzom. Síce má už 42 rokov, stále preteká na najvyššej úrovni. Pokúšal sa prebojovať aj na hry do Tokia, no v internej slovenskej kvalifikácii uspel Matej Beňuš.
Michal Martikán nechýba pod piatimi kruhmi ani v Tokiu, i keď už v inej úlohe, ako tréner vo výprave Rakúska. Na starosti má Nadine Weratschnigovú. "Dostal som ponuku a snažím sa urobiť z tejto pozície maximum tak, ako keď som jazdil na vode. Dozerám v podstate na všetko v záverečnej časti prípravy. Snažím sa poradiť zo svojich skúseností. Keďže som sa nedostal na OH ako pretekár a nemal som žiadnu pozíciu v realizačnom tíme Slovenska, tak to považujem za dobré rozhodnutie," dodal Michal Martikán.
Zdroj: TASR
