Slovensko patrí ku krajinám, ktoré sa pýšia množstvom hradov a zámkov. Niektoré z nich sú známe doma, ale aj v zahraničí. A potom sú aj také, o ktorých ani mnoho Slovákov veľa nevie, aj keď sa s ich menami stretli napríklad v škole. Žiadny zo Slovákov, by ale asi nepovedal, že nepozná hrad Devín. Spomína sa v mnohých historických súvislostiach, deti sa o ňom učia v škole na hodinách histórie, ale aj na hodinách slovenského jazyka a literatúry.
Hrad Devín má jedny z najpohnutejších, ale aj najbohatších dejín spomedzi hradných sídel na Slovensku. S existenciou niekdajšieho hradiska sa spája prítomnosť keltského a neskôr rímskeho etnika. Hrad bol svedkom slávy aj pádu Veľkej Moravy, prvého štátneho útvaru slovanských predkov na Slovensku. Bol tiež dôležitou súčasťou sústavy pohraničných pevností Uhorského kráľovstva. Slovanské hradisko sa prvý raz spomína v roku 864 pod názvom Dowina. Na rozdiel od väčšiny slovenských hradov prežil až do začiatku 19. storočia. Osudným sa mu stal vpád napoleonských vojsk do Bratislavy v roku 1809. Mesto sa Napoleonovi dobyť nepodarilo, pri odchode však jeho vojská vyhodili hrad Devín do vzduchu. Najvýznamnejší predstaviteľ slovenského národného života a vedúca osobnosť slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia Ľudovít Štúr založil svojim povestným výletom na hrad Devín na jar roku 1836 tradíciu pútnického miesta spätého s najslávnejšími obdobiami národných dejín. V roku 1961 bola ruina hradu vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.
Hrad Devín je významná archeologická lokalita. Nájdete tam aj muzeálne expozície. V jaskyniach horného hradu je inštalovaná stála expozícia Hrad Devín v 13. - 20. storočí. Devínsky hrad ponúka aj magické výhľady. V nádhernej scenérii s dvojfarebným sútokom Dunaja a Moravy vyniká elegantná štíhla veža s cimburím. Podľa povesti sa nazýva Panenská veža.
Vysoké bralo, na ktorom sa devínsky hrad vypína, v minulosti využívali aj horolezci. Výstup naň však nie je jednoduchý a skala už nie je v dobrom stave, preto je táto aktivita dnes už zakázaná. Devín zohral dôležitú úlohu i počas komunizmu. Keďže je rieka pod ním hranicou s Rakúskom, mnohí sa ju snažili prekročiť. Málokomu sa to však podarilo a nešťastné obete dnes pripomína symbolická Brána slobody pod hradom.
Súťažná otázka 10. kola:
Ako sa volá elegantná štíhla veža nad sútokom Dunaja a Moravy?
Vaše odpovede čakáme do konca novembra na adrese:
RTVS, Radio Slovakia International, Krajanská redakcia,
Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, Slovensko
Adresa elektronickej pošty je rsi_slovak@rtvs. sk . Vyžrebovaný výherca získa pekný obraz.
Víťazom 9. kola sa stal pán Michal Fischer z Maďarska. Srdečne gratulujeme!
Bol raz jeden hrad_10.kolo_web
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
