Novela zjednotí existujúcu právnu úpravu do jedného zákona. Hlavnú úlohu v monitorovaní znečistenia získa Slovenská inšpekcia životného prostredia. Na tú sa treba obrátiť, ak hrozí znečistenie, a ona potom informuje ostatné orgány. Podľa návrhu zákona je "oprávnená vyžadovať spoluprácu dotknutých orgánov štátnej správy, správcu vodných tokov, poverenej osoby, obce alebo iných právnických alebo fyzických osôb".
Zákon tiež ukladá Ministerstvu životného prostredia povinnosť zverejňovať vždy 15. júla správu o kvalite vôd v chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov. Rovnako majú výsledky meraní zverejňovať aj podnikatelia, ktorí sú na základe osobitého predpisu povinní merať množstvo znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú. Aktuálne informácie o prekročení limitných hodnôt povrchových a podzemných vôd, ktoré by mohli ohroziť obyvateľov, majú byť k dispozícii na stránke Úradu verejného zdravotníctva.
Zákon zakáže v chránených vodohospodárskych oblastiach napríklad stavať alebo rozširovať priemyselné budovy, okrem prípadov, keď sa prestavbou dosiahne účinnejšia ochrana vôd. V týchto územiach by sa nesmeli stavať ani bitúnky alebo skládky. Zakázané má byť aj postrekovať rastliny prípravkami, ktoré by mohli znečistiť vodu, ťažiť nerasty alebo výrazne odvodňovať pôdu. Za porušenie týchto zákazov má hroziť právnickým osobám a podnikateľom pokuta až 165 000 eur, ostatným 5000 eur.
Zmena má nastať aj v spôsobe zriaďovania chránených oblastí, po novom ich má stanoviť práve Lex Žitný ostrov. Má ísť o územia Žitný ostrov, Strážovské vrchy, Beskydy a Javorníky, Veľká Fatra, Nízke Tatry (západná časť a východná časť), Horné povodie Ipľa, Rimavice a Slatiny, Muránska planina, Horné povodie rieky Hnilec, Slovenský kras (Plešivská planina a Horný vrch) a Vihorlat.
Zdroj: TASR
