4. augusta si na Slovensku pripomíname Deň Matice slovenskej. Myšlienka na vznik národnej kultúrnej inštitúcie sa zrodila počas boja Slovákov za jazykové a politické práva na začiatku 19. storočia. Mala rozvíjať slovenskú kultúru, jazyk a osvetu.
Prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou bol spolok Tatrín. Vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Fungoval do roku 1848 a práve na jeho činnosť neskôr nadviazala Matica slovenská.
4. augusta 1863 sa v Turčianskom Svätom Martine uskutočnilo prvé valné zhromaždenie Matice. Podľa stanov, ktoré potvrdil priamo aj cisár František Jozef I., malo byť cieľom inštitúcie budovať “umnú a mravnú vzdelanosť“ Slovákov, pestovať a podporovať slovenskú literatúru a umenie a pracovať na celkovom zveľadení života Slovákov.
Za prvého predsedu zvolili na valnom zhromaždení katolíckeho biskupa Štefan Moyzes a za podpredsedu evanjelického superintendenta Karola Kuzmányho.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866 využili maďarskí predstavitelia oslabené pozície cisárskej moci. O rok neskôr došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevôľou, až došlo po dvanástich rokoch činnosti v roku 1875 k jej násilnému zatvoreniu a zhabaniu majetku.
Činnosť Matice obnovili až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky. Deň Matice slovenskej je zákonom Národnej rady z októbra 1993 pamätným dňom Slovenskej republiky.
Zdroj: TASR
