9. septembra si na Slovensku pripomíname pamätný Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý odkazuje na konkrétnu udalosť - prijatie tzv. Židovského kódexu v roku 1941. Nariadenie o právnom postavení Židov bolo najrozsiahlejšou právnou normou vojnového slovenského štátu.
Režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v snahe zbaviť sa Židov, sa dohodol s predstaviteľmi nacistického Nemecka na deportáciách slovenských Židov na územie pod kontrolou nacistickej Tretej ríše.
Na tieto udalosti spomíname s Petrom Salnerom z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV a s pani Helenou Weinwurmovou, ktorá prežila koncentračný tábor Osvienčim.
Deň obetí holokaustu
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Prezidentka Zuzana Čaputová si vo štvrtok počas pietneho aktu v Múzeu holokaustu v Seredi pripomenula Deň obetí holokaustu a rasového násilia (9. 9.). Kyticu kvetov spolu s preživšími, členmi židovskej obce a študentmi seredských škôl položila na mieste, odkiaľ boli počas 2. svetovej vojny deportovaní väzni do koncentračných táborov.
Prezidentka upozornila na nutnosť pripomínať si dejinné okolnosti holokaustu a jeho dosahy na život spoločnosti a jednotlivcov. "Začiatkom septembra si pripomíname deň, v roku 1941 vláda tzv. Slovenského štátu prijala Židovský kódex - súbor mimoriadne krutých opatrení, namierených proti svojim vlastným občanom. Jednoznačne sa tým prihlásila na stranu nacistického Nemecka. Dnes už vieme, že to bola predzvesť deportácií," povedala.Tieto historické fakty, ako podotkla, sa generácie obyvateľov Slovenska učili v škole a "predsa sme dospeli do štádia, že aj v bežnom politickom diskurze teraz počujeme politikov, ktorí odmietajú odsúdiť skutky vtedajšieho kolaborujúceho režimu". "Prekrúcajú dejiny, aj obsah slov," dodala.
V súčasnej situácii je preto podľa prezidentky potrebné uvedomenie, že všetkým hrôzam predchádzala nenávistná myšlienka, potom nenávistné slová a tie viedli k nenávistným skutkom a obetiam.
Obete holokaustu si aj tento rok pripomenuli v bratislavskom Divadle Pavla Országha Hviezdoslava čítaním mien z deportačných zoznamov. Vo štvrtok večer ich predniesli osobnosti spoločenského, kultúrneho a politického života. Čítanie mien doplnili krátke rozhovory s obeťami holokaustu alebo s ich blízkymi a rodinnými príslušníkmi. Medzi približne 40 osobnosťami, ktoré na 14. ročníku čítali mená obetí, boli Emília Vášáryová, Juraj Droba, Pavel Traubner, Ivan Korčok, Braňo Jobus, Kata Martinková, Ľuba Lesná, Braňo Závodský, Peter Švec, Juraj Stern, Miroslav Wlachovský či Daniel Bútora. Mená na pietnej spomienke sa čítajú z deportačných zoznamov tzv. prvej vlny deportácií v roku 1942, keď bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných takmer 58 000 obetí. Na Slovensko sa z nich vrátilo len niekoľko sto osôb. Druhá vlna deportácií sa uskutočnila od septembra 1944 do konca marca 1945, keď bolo deportovaných ďalších asi 13 000 osôb, no absolútna väčšina deportačných zoznamov z nej sa nezachovala.
