Veriaci dnes slávia Sviatok Obetovania Pána, ľudovo nazvaný Hromnice. Je to jeden z najstarších sviatkov, ktorý sa slávil ešte pred príchodom kresťanstva, pričom jeho pôvod siaha až do staroveku. Jeho podobu postupne formovali antické očistné rituály, staroslovanské oslavy boha Perúna aj židovsko-kresťanské zvyky. Podľa kresťanskej tradície sa Hromnice slávia na štyridsiaty deň po narodení Ježiša Krista. S Hromnicami je nerozlučne spätá tradícia hromničných sviec. Používali sa najmä ako ochrana pred bleskom, v ľudovom liečiteľstve napríklad pri bolestiach hrdla a svoju špecifickú úlohu zohrávali aj pri pohrebných rituáloch, ale symbolizovali tiež samotného Krista ako svetlo sveta.
Na Slovensku sa so sviatkom Hromníc spájali rôzne ľudové zvyky. Bol to napríklad aj deň zákazov vykonávania určitých prác, ako rúbanie stromov, pranie na potoku či šitie, ktoré podľa viery v mágiu podobnosti privolávali na ich vykonávateľov silu hromu. V súvislosti so sviatkom stretávania zimy a leta sa vykonávali zvyky zamerané na rast ľanu a konope. Gazdiné počas dňa varili dlhé rezance alebo šúľance - rovnako dlhé mali narásť aj konope a ľan.
Druhý február bol takisto dôležitým dňom pri predpovediach počasia a úrody. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na Hromnice bolo neželané, lebo znamenalo dlhú zimu a slabú úrodu. Naopak, zima v tento sviatok signalizovala skorý príchod jari. Dokumentujú to viaceré ľudové pranostiky ako napríklad: "Prešli Hromnice, koniec sanice", "Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli" alebo asi najznámejšia pranostika viažuca sa k tomuto dňu "Na Hromnice o hodinu více".
Zdroj: https://www.tkkbs.sk
