Tak ako je dodnes záhadná samotná osobnosť Wolfganga Amadea Mozarta i viaceré jeho opusy ukrývajú v sebe zvláštne tajomstvá. Nielen také, aké dlhý čas mýtizovali okolnosti vzniku známeho Rekviem, alebo také, ktoré sa týkajú ťažko pochopiteľnej kompozičnej geniality autora. Sú to rébusy obsahové, stojace pred interpretmi i publikom: ako rozumieť a vyložiť predovšetkým niektoré Mozartove operné diela a ich ideové posolstvo. Práve komická opera Cosi fan tutte je jedným z nich. Základná pochybnosť sa tu vzťahuje už na samotný žáner diela. Ide skutočne o komickú operu alebo komediálne prezentované udalosti majú v skutočnosti nanajvýš vážny zmysel a dôsledok? „Nezáväzná" výmena snúbeníc totiž odhalí medzi mladými pármi neočakávanú a nezvratnú pravdu. A pochybnosti sa týkajú aj toho, kto je v skutočnosti obeťou a proti komu sa dvíha prísny prst morálneho súdu. Totiž, aby to nebolo príliš jednoduché, majster Mozart do diela zakódoval rébus: sú obe dievčatá, Fiordiligi a Dorabella, naozaj len obeťami intrigy, ktorú pochabo zosnovali muži, alebo prehliadli ich zámer hneď v zárodku a teraz sa dobre bavia na účet chlapov, hrajúc ich hru? Otázkou teda ostáva, o čo tu vlastne ide, či všetky sú také neverné.
Svetovú premiéru mala táto opera v dvoch dejstvách 26. januára 1790 vo viedenskom Burgtheater. V histórii SND je to piate uvedenie, prvá premiéra bola 19. novembra 1932 v réžii Bohuša Vilima.
Zdroj: TASR
