Vo veku 88 rokov zomrel v nedeľu (10.7.) dramatik a spisovateľ, autor mnohých divadelných, rozhlasových hier i televíznych scenárov Ján Solovič.
Ján Solovič sa narodil 8. marca 1934 v Pliešovciach. Od roku 1957 pracoval v Československom rozhlase v Bratislave najprv ako dramaturg, potom ako umelecký šéf. V rokoch 1971 - 1983 bol vedúcim tajomníkom a od roku 1984 - 1989 aj predsedom Zväzu slovenských spisovateľov. Od roku 1978 až do odchodu na dôchodok pôsobil ako docent televíznej a filmovej dramaturgie na VŠMU. Ťažiskom Solovičovej literárnej tvorby sú dramatické žánre. Debutoval v roku 1953 rozhlasovou hrou o Mikulášovi Kopernikovi Torunský génius. V rokoch 1974 - 1976 napísal divadelné hry Meridián, Strieborný jaguár a Zlatý dážď, ktoré tvoria dramatický triptych s názvom Občianska trilógia.Triptych je generačnou ságou železničiarskej rodiny. Po vážnych témach z triptychu sa Solovič vrátil ku komédii v hre Kráľovná noci v kamennom mori (1983) a k historickej dráme v hre Zvon bez veže (1984), ktorá zobrazuje život učenca Mateja Bela a jeho politicky prenasledovaného protipólu Daniela Krmana. V nasledujúcej hre Príliš odvážny projekt (1987) sa opäť vrátil k problémom svojich súčasníkov.
Z rozhlasových hier boli uvádzané najmä Prešporská predohra (1955), Polnoc bude o päť minút (1958), Ruky pre Luciu (1962), Prvý dialóg s vami, Druhý dialóg s vami (obe 1965), Rekomando (1968). Bohatá je aj Solovičova televízna tvorba. Napísal literárne scenáre k viacerým filmom a mnohé svoje hry adaptoval pre televíziu. Medzi najzaujímavejšie televízne hry patria Traja z desiateho poschodia (1969), Dobrí ľudia ešte žijú (1979) a seriál Straty a nálezy z roku 1975. Pre deti vydal v roku 1963 rozprávkovú knižku Výlet nad oblaky. Je tiež autorom komédie Maharadža z Royalu (2006) a v roku 2007 vyšla jeho autobiograficky štylizovaná kniha Moje radosti, v ktorej píše o svojej spolupráci s ochotníkmi.
Zdroj: TASR
