"So smútkom oznamujeme, že od nás nečakane navždy odišla pani Mária Pacherová, úspešná slovenská učiteľka, zakladateľka a riaditeľka Vzdelávacieho centra pre slovenské deti v Írsku. Do Írska sa so synom presťahovala v roku 2006 a od roku 2007 zasvätila svoj čas a energiu budovaniu úspešného vzdelávacieho projektu, aby sa slovenské deti mohli učiť v materinskom jazyku."
Informácia Veľvyslanectva SR v Írskej republike šokovala. Zarmútila mnohých nielen v krajanskom svete, ale aj doma, na Slovensku. A tak v týchto dńoch spomíname na Majku nielen ako na odborníčku na slovenské školstvo v zahraničí, ale aj ako na kamáratku s ľudskou a obetavou dušou.
V mysli si stále premietam naše nedávne rozhlasové stretnutie počas ktorého vznikol nasledujúci rozhovor. Hovorí v ńom o odchode zo Slovenska, začiatkoch v novej krajine, ale aj o svojej práci a dosiahnutých úspechoch.
Posledný rozhlasový rozhovor
Po vstupe Slovenska do Európskej únie cestovanie za prácou do zahraničia nebolo doménou iba mladých ľudí, absolventov stredných a vysokých škôl, ale za prácou už odchádzali celé rodiny. Do zahraničia sa v tom čase rozhodla vycestovať aj Mária Pacherová. Podobne ako ďalšie rodiny s malými deťmi, ktoré v tom čase prišli do írskeho Dublinu aj ona riešila, ako bude pokračovať vo výuke slovenčiny jej syn. A tak sa rozhodla založiť v tomto meste slovenské víkendové vzdelávacie centrum.
Mária Pacherová_1 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Slovenské víkendové vzdelávacie centrum v írskom Dubline vzniklo pred 13 rokmi a patrilo k prvým, ktoré postupne vznikali v európskych krajinách. Navštevujú ho deti so slovenskými koreńmi narodená v Írsku s cieľom zdokonaliť sa v našom jazyku.
Mária Pacherová_2 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
Bol to posledný rozhlasový rozhovor, ktorý Majka poskytla. Z ostýchavej trémistky, ktorá nerada rozprávala o svojej práci sa postupne stala zdatná rozprávačka. Svojimi úspechmi motivovala aj ďalšie Slovenky, ktoré sa v zahraničí rozhodli založiť víkendové školy. Patrila k mojim najobľúbenejším kajanským respondetom. Rada sa smiala, mala rada výzvy, krátkodobé ciele a vždy sa tešila keď prekonávala ich cieľovú pásku.
V živote sa stávajú veci ktorým človek nedokáže uveriť, s ktorými sa nedokáže zmieriť. A tak stále čakám, že mi zazvoní telefón a v ńom sa ozve jej veselý hlas a ona sa opýta: „Ahoj Inge, som opäť v Bratislave, ideme na kávu?" Telefón však stále mlčí.
Vyjadrujem hlbokú sústrasť za jej nečakaným odchodom synovi Andrejovi a jej najbližšej rodine.
Česť jej pamiatke!
Galéria
