V Mojtíne sa uskutočnilo slávnostné požehnanie sochy Ladislava Škultéty Gábriša, najdlhšie slúžiaceho vojaka v histórii vojenstva na svete, mojtínskeho rodáka a charizmatickej osobnosti, ktorý sa významne zapísal do kroniky cisárskeho vojska v bývalom Rakúsko-Uhorsku.
Ladislav Škultéty Gábriš sa narodil v Mojtíne 27. júna 1738 a od svojich 13 rokov plných 81 rokov pôsobil ako husár v službách štyroch cisárov – Márie Terézie, Jozefa II., Leopolda II. a Františka I. Prežil 22 vojen na 256 bojiskách a vojenská história ho považuje za najstaršieho vojaka sveta. Bojoval 12-krát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruskému cárovi. Zomrel 19. augusta 1831 vo veku 93 rokov v plukovnom lazarete v obci Svätý Mikuláš, ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku. Z Aradu jeho pozostatky po 182 rokoch previezli v máji 2013 po exhumácii na Slovensko, kde ich 27. júna 2013 so všetkými vojenskými poctami uložili do rodnej zeme slávneho mojtínskeho rodáka.
Za svoju vernú službu si vyslúžil dve najvyššie vyznamenania pre mužstvo habsburskej armády - striebornú medailu a delový kríž. Keď si cisár po dlhoročnej službe v armáde všimol staručkého Ladislava, za jeho vernú službu ho chcel povýšiť. On však odmietol a prosil, aby mohol do smrti ostať v službe cisárskeho zástavníka. To mu splnili. Svoj žold, ktorý mu prináležal za jeho dobrú službu, venoval z lásky k svojmu rodisku na výstavbu kostola a školy v Mojtíne. Historické zdroje hovoria o tom, že Ladislav Škultéty Gábriš postupne takto poslal svojej rodnej obci až okolo 30-tisíc zlatých! V tých časoch to bola veľmi veľká suma.
Sochu vyhotovil akad. sochár Mgr. Juraj Brišák zo Zákamenného. Zobrazuje Ladislava Škultéty Gábriša na koni (podľa jedného z mála zachovaných obrazov „večného vojaka“), je vysoká 2,8 metra a týči sa nad náhrobným kameňom na mieste jeho posledného odpočinku v Mojtíne.
Zdroj: ÚSŽZ
