5. júla si pripomíname nielen Štátny sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda, ale na Slovensku a v celom slovenskom zahraničí aj pamätný Deň zahraničných Slovákov.
Vzájomné vzťahy medzi Slovákmi žijúcimi v zahraničí a Slovenskom našli odraz aj v Ústave Slovenskej republiky, ktorá zaväzuje štát, aby podporoval národné povedomie a kultúrnu identitu krajanov a aby podporoval ich vzťah s materskou krajinou. Umocnila to ajNárodná rada Slovenskej republiky svojím zákonom č. 241/1993 Zb. z 20. októbra 1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch, ktorým rozhodla, že 5. júl sa stane pamätným dňom venovaným Slovákom žijúcim v zahraničí.
Týmto rozhodnutím deklarovala záujem o svojich predkov, ktorí už pred tromi storočiami začali opúšťať svoju vlasť. Usádzali sa najprv v južných oblastiach strednej Európy, neskôr ich cesty smerovali na sever Ameriky a postupne aj do iných krajín. Dnes ich potomkovia žijú po celom svete. Kým najskôr odchádzali za prácou, neskôr z politických dôvodov, dnes odchádzajú aj kvôli štúdiu, spoznávaniu nových krajín, ale aj kvôli životným partnerom.
Mnohí z nich prichádzajú práve 5. júla aj do petržalského Sadu Janka Kráľa v Bratislave, k základnému kameňu Pamätníka slovenského vysťahovalectva, aby si spoločne pripomenuli tento deń. Schádzajú sa pri kameni, ktorým je 4,5 tonový kus neopracovaného červeného mramoru z Tardošovského lomu, ktorý darovali Slovensku naši krajania z Maďarska.
