Slováci sú dlhodobo nespokojní s fungovaním demokracie. Neveria politikom, ale ani inštitúciám a to dlhodobo prospieva k nárastu pravicového extrémizmu. Pospisujú to sociologička Zora Bútorová a politológ Grigorij Mesežnikov v publikácii Inštitútu pre verejné otázky, ktorá sa zaoberá vývoju pravicového extrémizmu. Vstup Ľudovej strany naše Slovensko do národnej rady po parlamentných voľbách v roku 2016 označujú odborníci za zlomový, dovtedy Slovensko v parlamente pravicovo-extrémistickú stranu nemalo. Grigorij Mesežnikov za aktuálny problém považuje legitimizáciu takýchto zoskupení inými stranami, naposledy pri prelomení veta prezidentky Zuzany Čaputoveju pri takzvanom pro rodinnom balíku. Aby ľudia nevolili extrémistov je podľa sociologičky Zory Bútorovej dôležité, aby mali pocit, že štát funguje férovo pre všetkých. Pre väčšinu Slovákov je stále pojem extrémista spojený s násilím, protidemokratickou orientáciou a nenávisťou. Pribúda však počet tých, ktorí za extrémistov považujú prozápadne orientovaných ľudí, členov vlády či zástancov protipandemických opatrení.
Zdroj: TASR
