Na jedného Slováka pripadá ročne 99 kilogramov potravinového odpadu. Z domácností pochádza 67 percent. Zvyšných 33 percent vzniká pri prvovýrobe, výrobe potravín, v obchodoch, pri distribúcii či v reštauráciách. Analýza vychádza z najaktuálnejších údajov Eurostatu z roku 2021, ktorý zároveň revidoval dáta aj za rok 2020. Slovensko si však medziročne polepšilo, nakoľko produkcia potravinového odpadu poklesla oproti roku 2020 o sedem kilogramov na osobu. Stalo sa tak najmä vďaka poklesu tvorby potravinového odpadu v prvovýrobe, a to o deväť kilogramov na obyvateľa. V prípade reštaurácií a stravovacích zariadení či domácností množstvo odpadu mierne narástlo, v oboch prípadoch o jeden kilogram na obyvateľa. Na Slovensku aj v ostatných krajinách Európskej únie vzniká potravinový odpad prevažne v domácnostiach. Najčastejšie ide o chlieb a pečivo, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj o nerozbalené potraviny. Analýza tiež ukázala, že slovenské domácnosti sa síce triedeniu kuchynského bioodpadu nebránia, ale zatiaľ netriedia naplno, a tak časť bioodpadu z kuchyne končí aj naďalej v čiernych nádobách určených pre zmesový komunálny odpad. Zároveň vytriedený kuchynský biologický odpad často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov.
Náklady spojené so zberom a spracovaním kuchynského odpadu patria k najdrahším položkám v odpadovom hospodárstve samospráv.
Povinnosť triediť bioodpad má väčšina samospráv na Slovensku od 1. júla 2021, od začiatku roka 2023 sa k nim pridali aj Bratislava, Košice a Prešov. Cieľom je minimalizovať, respektíve odstrániť kuchynský bioodpad zo zmesového komunálneho odpadu.
Zdroj: TASR
