Osemdesiatpäť metrov nad Dunajom na južnom výbežku Malých Karpát sa týči Bratislavský hrad. Tvorí ho súbor stavieb, ktorému dominuje Hradný palác. Jeho súčasná podoba je výsledkom dlhodobého historického, architektonického a stavebného vývoja. Monumentálny Bratislavský hrad so štyrmi vežami vidieť z veľkej diaľky. Jeho výraznú siluetu zbadá každý návštevník Bratislavy. A aj z hradu je fantastický výhľad. Pri peknom počasí vidieť dokonca rakúske Alpy.
Osídlenie bratislavského hradného kopca siaha hlboko do praveku. Strategická poloha na križovatke významných obchodných ciest, pri dunajskom brode, viedla k vybudovaniu významného keltského oppida, ktorého centrom bol práve hradný kopec.
Bratislavský hrad je jeden z najstaršie postavených hradov na Slovensku. Stál už počas obdobia Veľkej Moravy. Najstaršia písomná zmienka o Bratislavskom hrade sa viaže k roku 907, keď sa spomína v Salzburských análoch v súvislosti s veľkou bitkou medzi Maďarmi a Bavormi. V druhej polovici 12. storočia postavili na hrade kamenný románsky palác. Počas vlády kráľa Žigmunda Luxemburského začal hrad nadobúdať dnešnú podobu. Kráľovský palác, ktorý vznikol v 15. storočí bol však o jedno podlažie nižší ako v súčasnosti a nemal ani 4 veže.
Zazlatý vek Bratislavského hradu sa považuje vláda Márie Terézie. Až do 18. storočia bol Bratislavský hrad pevnosťou. V roku 1802 sa zmenil na kasárne. O 9 rokov neskôr - 28. mája 1811 vypukol na hrade požiar pri ktorom vyhorel nielen objekt paláca, ale aj mnoho domov v Podhradí. Palác sa na takmer 150 rokov premenil na ruinu, avšak areál hradu naďalej využívali vojaci. Tento stav sa začal meniť po druhej svetovej vojne, keď armáda z Bratislavského hradu odišla. Prvým civilným využitím hradného areálu bola výstavba prírodného amfiteátra na severnej terase. Veľkú zásluhu na obnove Bratislavského hradu, ktorá sa začala v roku 1953, mal maliar a spisovateľ Janko Alexy. Vynaložil pri tom takmer nadľudské úsilie, ako o tom napísal v spomienkovej knihe Tam ožila sláva.
Autormi projektu boli Alfréd Piffl a Dušan Martinček. Rekonštrukcia hradu trvala 15 rokov. Bratislavský hrad bol pre svoj nesporný historicko-architektonický prínos ako jedna z prvých historických pamiatok u nás vyhlásený v roku 1961 za národnú kultúrnu pamiatku číslo 1.
S ďalšou veľkou rekonštrukciou Bratislavského hradu sa začalo v roku 2008. Je súčasťou rozsiahleho projektu rekonštrukcie hradu a jeho okolia do podoby, akú mal po prestavbe za vlády Márie Terézie. Jeho súčasťou je aj obnovenie už nezachovaných častí hradu. Postupne sa zrekonštruoval Hradný palác, čestné nádvorie i opevnenie hradu. Dnes sú na Bratislavskom hrade stále i dočasné expozície Slovenského národného múzea ako aj reprezentačné priestory Národnej rady Slovenskej republiky.
Reprezentačný trakt na Bratislavskom hrade bol dejiskom mnohých významných rokovaní či podpisov významných dokumentov. V septembri 2016 sa v rámci slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie uskutočnil v priestoroch hradu neformálny summit európskych lídrov.
Bratislavský hrad je vyobrazený na viacerých bankovkách aj minciach. V súčasnosti je na slovenských 10, 20 a 50 centových minciach. Slovensko je už 10 rokov členom eurozóny a preto sa aj s euromincami s bratislavskou dominantou môžeme stretnúť nielen v Európe, ale prakticky po celom svete. V minulosti bol Bratislavský hrad na 50 korunovej československej bankovke i na slovenskej 500-korunáčke.
Archeologický výskum z rokov 2008 až 2014 zaznamenal prevratný objav, ktorý vstúpil do histórie nielen strednej Európy, ale aj antického sveta spred prelomu letopočtov. Objavená murovaná architektúra na spôsob rímskych stavebných techník, ale v keltskom prostredí, na akropole neskoro laténskeho oppida z prvého storočia pred našim letopočtom, patrí k významných objavom tretieho tisícročia. Podarilo sa tiež objaviť poklad zlatých a strieborných mincí. Prvý raz v histórii Bratislavy bol takýto poklad získaný archeologickým výskumom.
Súťažná otázka 2. kola:
Na ktorých súčasných slovenských eurominciach je vyobrazený Bratislavský hrad?
Vaše odpovede čakáme do konca februára na adrese:
Rozhlas a televízia Slovenska,
Rádio Slovakia International, Krajanská redakcia,
Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, Slovensko.
Využiť môžete aj elektronickú poštu - náš redakčný email je rsi_slovak@rtvs.sk . Výherca získa pekný obraz Bratislavy.
Súťaž - BRATISLAVA – 2. kolo Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
