Priemerná slovenská domácnosť za tohtoročný predvianočný nákup potravín zaplatí asi o 5 % viac ako vlani, a viac zaplatí aj za väčšinu darčekov. Napriek pandémii však Slováci neplánujú na Vianoce zásad ...
V rezorte obrany pracuje čoraz viac žien. Celkovo 4889 pracovníčok predstavuje 22,9 percenta zamestnancov. V samotných Ozbrojených silách (OS) SR majú vojačky zastúpenie na úrovni 12 percent. Najvyšši ...
Na Slovensku je asi o 1,5 stupňa Celzia teplejšie, ako bol priemer 20. storočia. Otepľovanie sa v poslednom desaťročí zrýchlilo. Ak sa bude týmto tempom otepľovať aj naďalej, v polovici tohto storočia ...
Nedávno na Slovensku režisérka Zuzana Piussi prezentovala svoju poslednú filmovú snímku s názvom Očista. Pripomína ňou, že na Slovensku je najnižšia dôvera v justíciu v Európskej únii. Film by mal pomô ...
Slováci pristupujú k investovaniu opatrne, no ich nálady sa menia. Obľúbeným investičným nástrojom sú naďalej bežné a sporiace účty či termínované vklady, na ktorých aktuálne leží v bankách vyše 43 mil ...
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok sa zúčastnil na slávnostnej ceremónii na pôde Bolonskej univerzity zorganizovanej pri príležitosti 100. výročia narodenia Alexandra Dubč ...
K svetovej špičke najcitovanejších vedcov sa druhýkrát zaradil matematik Michal Fečkan z Univerzity Komenského v Bratislave. Pred niekoľkými dňami získal ocenenie Highly Cited Researcher 2021 v odbore matematika vďaka viac ako 3300 citáciám jeho publikácií. Veľkej pozornosti sa teší jeho prínos v oblasti analýzy riešení rovníc so zlomkovými deriváciami. Tohtoročný zoznam najcitovanejších vedcov zahŕňa 6602 vedcov z viac ako 70 krajín v rôznych odboroch. Pozitívnou správou pre Slovensko je fakt, že sa na zozname tentoraz nachádzajú aj ďalší slovenskí vedci. Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre má dvoch zástupcov – Mariána Brestiča a Mareka Živčáka. Štvrtou vedkyňou zo Slovenska je Kaudia Jomová z Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Slovensko patrí v prípade diétnych rizík k najhorším krajinám OECD. V spotrebe cukru predbehla krajina aj USA, problémom sú najmä sladené nápoje. Slovensku patrí nelichotivé miesto aj v podiele fajčia ...
Osemdesiat percent Slovákov pociťuje, že zmena klímy má vplyv na ich každodenný život. Šesťdesiat percent si myslí, že Slovensku sa do roku 2050 nepodarí rázne znížiť uhlíkové emisie, ako sa zaviazalo v parížskej dohode. Vyplýva to z prieskumu Európskej investičnej banky (EIB) o klíme. Do prieskumu sa zapojilo viac než 30.000 respondentov v období od 26. augusta do 22. septembra, s reprezentatívnym panelom pre každú z 30 dopytovaných krajín. Zmena klímy a jej dôsledky sú podľa 75 percent Slovákov najväčšou výzvou pre ľudstvo v 21. storočí. Sedemdesiatštyri percent ľudí sa domnieva, že núdzová situácia v oblasti klímy ich znepokojuje viac než ich vládu. "V dôsledku toho sú pomerne skeptickí, čo sa týka schopnosti ich krajiny podstúpiť náročnú zelenú transformáciu," hodnotí EIB. Viac než polovica ľudí (55 percent) je za prísnejšie vládne opatrenia, podobné opatreniam v boji proti pandémii, ktorými by nastala zmena v správaní ľudí, vyplýva z prieskumu. Pri otázke, o aký zdroj energie by sa mala krajina v boji proti globálnemu otepľovaniu opierať, väčšina Slovákov uprednostňuje pri riešení núdzovej situácie v oblasti klímy obnoviteľné zdroje energie (56 percent). Slováci podľa prieskumu o čosi viac podporujú jadrovú energiu než iní Európania. Slováci sa viac domnievajú, že ich krajina by sa mala opierať o šetrenie energiou. Šetrenie energie sa tak v prieskume umiestnilo vysoko nad rastúcou úlohou zemného plynu (šesť percent). Väčšina Slovákov, 68 percent, by podporila zavedenie dane na výrobky a služby, ktoré najviac prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Respondenti sú aj za päťročnú minimálnu záručnú dobu na všetky elektrické a elektronické výrobky, a to 95 percent. Za nahradenie letov na krátku vzdialenosť rýchlymi nízkoemisnými vlakmi je 92 percent. Rovnako sú aj za opatrenia, ako je napríklad posilňovanie vzdelávania a zvyšovanie povedomia u mladých ľudí o udržateľnej spotrebe, ide o 94 percent ľudí. EIB spustila štvrté vydanie prieskumu EIB o klíme, ktorý je zhodnotením toho, ako ľudia zmýšľajú o zmene klímy. Prieskum sa realizoval spolu s firmou BVA zameriavajúcou sa na výskum trhu.
Škola hrou Jána Ámosa Komenského sa stala doménou poslania v bratislavskom zážitkovom Centre vedy Aurélium. Približuje predovšetkým stredoškolákom stretnutie s fyzikálnymi javmi. Viac prezradí vedúci c ...
© 2024 STVR - Slovenská televízia a rozhlas
